Kubachy ležia pri potoku bystrý, po nemecky Künbach, odkiaľ obdržaly aj svoje meno. Maďarské bolo Hernádfalu. Pečať obce: obraz sv. Michala s vážkami a mečom, nápis: S †  KUNIGES †  BACH 1521. Iná podobná s nápisom: Sigillum Pagi. CUBACH 1736.

O potokoch viď Hornad v č. V.

Dedina je dlhá ulica s dvoma potokami, v stredku preťatá krížnou cestou od Hranovnice ku Kravjanom. Počíta vyše 2 sto domov a 1782 katolíkov Slovákov. Obec založili cistercíti pomocou šoltýsa Menharda v polovici 13. st. Zakladateľ a prví osadníci boli Nemci, zväčša odkiaľ ruka, odkiaľ noha, preto aj mená honov boli nemecké: Lasauf, Hopfland, Hopfstand, Hibloch, Kachenberg, Grünau, Schlott, po vymretí Nemcov sú názvy slovenské.

R. 1609. predstavenstvo obce vystavilo učiteľovi Matejovi Wolfovi rodný list, dľa ktorého narodil sa v Kubachoch, z nemeckých rodičov Petra a Agaty, krstní otcovia boli Juraj Herman a Šimon Teplický, krstná matka Anna Aleyes, miestni obyvatelia. Zaujímavé je, že svedectvo toto vydávajú však, aby udali čas narodenia svojho krajana. K potvrdeniu dali väčšiu pečať, okrúhlu 20 mm. priemeru, s nápisom: anno 1539. V poli pečate je sv. Michal s vážkou. Pôvodina nachodí sa v popradskom „karpatskom múzeume“. Listina tá by mala svedčiť, že kubašská škola bola vtedy v nemeckých rukách, veď sa tak svedčilo u evanjelikov.

Chotár zaoberá 43 sedliactiev a 49 urb. želiarstiev. Pôda je málo úrodná, piesočná hlina.

Mená starších občanov: R. 1537. Gašpar Jedarnik, r. 1600. Geruša Helpenského devka, r. 1609. Teplicky, Herman, r. 1610. Bene, Havaš, Ján Bros bol 20 rokov rychtárom, r. 1706. Jaroš, r. 1736.: Knežnik, Orolin, Budinsky, Olexa, Ivanov, Vitko, Šeliga, Fay, Kundis, Jurčo, Dominik, Lopuch, Simonov, Havaš, Telgar-
 

223

sky, Benko, Špak, Urban, Bednárik, Ičnad, Fries, Duži, Zelina, Pagala, Brindza, Kornajčik, Greňa, Petrula, Greksa, Mayškin, Riš, Palár, Garčala, Guoth, Kolba, Vitkay, Alžbetkin, Fedelem.

Známi pamätnejší rodáci boly už vyše spomenutí bratia Šeligovci, professori bohoslovia vo Vacove, r. 1820. Jakub Šeliga sp. kanoník, Pavel Vitkay, farár v Lipt. Hrádku. Andrej Vitko, učiteľ.

R. 1700. bolo v Kubachoch 167 katolíkov a 154 luteránov, r. 1712. 66 kat., 256 lut., r. 1780. 1211 duší, r. 1848. 1307 duší.

Jeden mlyn bol v dedine, druhý v lese „na Bystrom“, keďže tie potrebe nedostačovaly, r. 1734. panstvo dovolilo v dedine vystaviť ešte jeden jednokolesý z ročitý cinz 15 zl. Obec ale pripravila ešte 2 kolesa z čoho povstala pravota, konečne obec platila od každého kolesa ročite 15 zl. Blízko mlyna v stred dediny bola panská krčma. Teraz má obec za dedinou moderne zariadený mlyn a pri ňom pílu. V obci je aj potravný spolok.

Tu je aj mlyn na tlčenie drevenej kôry pre garbiarov (dubáreň). Sú aj dva  „foľuše“, t.j. mlyny na stĺkanie vlneného súkna. Kubašania vôbec od nepamäti doma vyrobeným súknom od päty do hlavy sa odievali, preto ich súsedia „súkeníkmi“ nazvali. V obci je aj obvodný notariát. Menoslov notárov: 1. František Urvay. Jeho syn, František je farárom v Lapšoch. 2. Augustín Brais. 3. Julius Staváč, 4. Anton Pongrác, r. 1891—1904., 5. Ján Gótsch, r. 1904—1918. R. 1919. námestným bol Frant. Hagovsky, učiteľ, 6. Jozef Králiček r. 1920—27. 7. Od r. 1927. Jozef Dzugas.

Alžbeta, sestra farára Répassyho, poručila tisíc zl. na špitál. R. 1829. Postavená bola budova za 500 zl. z panského staviva, 500 zl. Bolo ponechané na žákladinu pre špitálníkov.

Kapitanovec bol r. 1809. obnovený.

R. 1816. bolo v Kubachoch: 194 koní, 142 volov, 135 kráv, 70 jaloviny a 554 oviec.

Na koleru zomrelo: r. 1831: 141, r. 1855: 200, r. 1873: 97 ľudí. Vo svetovej vojne padlo 18 mužov.

Požiare: r. 1690. zhorela fara, r. 1706. kostol a zvony, r. 1752., 1766. panský dom, r. 1767. fara a celý rad pri nej, r. 1819. celá obec vyhorela, r. 1841. udrel hrom, od čoho zhorely 4 stodoly, r. 1843, 1847, 1850, v okt. zhorely stodoly so zrnom, r. 1866. vyhorelo 35 dvoror, so 70 gazdami, z ktorých len traja boli poistení, r. 1894, 1899, 29. IX. 1916., skoro celá dedina s kostolom, školami bola zničená.

Mrazy: 20. júna 1821 napadol hrubý sneh, potom za 3 týšdne mráz, že všetky zemiaky obaril. R. 1842. planí ľudia temer všetky stromy pri ceste vyrúbali.
 

Víchor: 16. nov. 1844. srútil čiastku kostolnej strechy, kríž na cintoríne svalil a mnoho škody zaprícinil.

R. 1846 neúroda.

Kostol cistercítmi v slohu got. budovaný, stál ako dnes v stredku boce pri križných cestách, na nízkom kopci v omurovanom dvore, dosť malý pre tak ľudnatú obec. Husítmi porúchaný bol okolo r. 1450 aj s vežou znovu postavený.

Svätyňa bola 3, loď 6 siah dlhá a 4 široká. Svätyňa sklepená mala 2, loď 3 got. obloky a doskovú poval. Pôvodná gotická

brána na južnej strane lode (viď kresbu), je zamurovaná. Pre tesnosť boly na stenách 4 chóry, na jednom 6 registrový organ. Kostol venovaný bol od začiatku ku cti sv. Michala.

R. 1676. kúpila obec strieborný kalich od Martina Szolcsányiho za 36 zl.

R. 1693. boly v kostole 4 oltáre. Na hlavnom bol bohostánok a socha sv. Michala, bočné: sv. Mikulása, P. Marie, sv. Kríža, neskôr sv. Jána Nep. Na veži boly 4 zvony.
 

225

R. 1705 prevzali kostol luteráni. R. 1706. zhorela obec aj kostol. “Pri obnovení bolo vidieť, že kostol bol pôvodne konsekrovaný, mal maľované steny, svedčiac, že zakladatelia, alebo majitelia boli mnísi niektorej rehole”. (Hist. dom.) Toho roku kúpený bol malý zvon za 18 zl. R. 1710. katolíci zpät dostali kostol. R. 1715. posvätil hlavný oltár biskup Lukáš Natalis, vtedy aj birmoval od 3 mesačných nemluvniat až po 98-ročných starcov.

R. 1752. na hlavnom oltári bol v prostriedku obraz Najsv. Trojice, nad ním socha sv. Michala, zo dvoch strán sochy sv. Petra a Pavla, bočné oltáre boly dva. R. 1797. na veži boly 3 zvony: 14 centový, z r. 1763, 8 cent. z r. 1797. v Baň. Bystrici, 3 cent. Na malej veži bol najmenší, tiež z r. 1797. Na veži boly aj hodiny.

R. 1816. bol kostol veľmi porúchaný a preto panstvo štiavnické poverilo Antona Veselovského, aby vyznačil potrebné opravy. R. 1819, zhorel celý kostol, len sakristia, hodiny a zvony zostaly, služby Božie odbavovaly sa na obecnom dome. Plán obnovenia vypracoval J. Pollák, rezbársku prácu Bielopotocký z Ružomberka, maliarsku Caucik, kamenársku majster z Levoče. Celý základ vyžiadal 5 tisíc zl. R. 1820. základný kameň, v mene biskupa, ktorý vtedy vo Viedni meškal, slávnostne posvätil kubašský rodák Jakub Šeliga, spiš. kanoník. Svätyňa bola vtedy o 2, loď o 3 siahy predĺžená, tak že nový kostol je dlhý 14 siah. Pri stavbe pomáhaly všetky obce panstva štiavnického. Toho roku svätyňa, sakristia a portikus boly zasklepené a pokryté strechou, r. 1821. pracovalo sa ďalej. Úplne dostavený kostol 30. sept. požehnal Ján Andujár, opát-kanoník. R. 1916. zhorené strechy kostola a veže boly skromne obnovené. Keďže kostol už nijako nezodpovedal počtu farníkov, biskup Vojtaššák, čo patrón, s prispením občanov hlavne v Amerike žijúcich dal ho v r. 1925—26. v slohu novogotickom značne zväčšiť a vnútorne zariadiť. Zo starého ostala len veža a loď teraz vyvýsené. Kostol posvätil biskup 29. Sept. 1926. Monumentálna budova táto je teraz prvá v celom pastve štiavnickom, chváli patróna a majstra. (Viď obraz.)

Staršie náradie kostola: ciborium z r. 1734, pozlátený medený kalich s nápisom: A.R.D. Paul. Vitkay, Par. Hrádek. E. Kubach obtulit.

Dôchodok kostola r. 1693: 13 gb. rolí, 2 lúky, stodola, iné ako v Štiavniku. Kostolné včely zdarne pracovaly. Občania kostol často obdarovali, r. 1830. kapitál bol do 2 tisíc zl.

Cmiter bol okolo kostola, ossarium, ako inde. Od r. 1780. bol zariadený nový za farskou stodolou, však r. 1813. bol povodňou strašne poškodený. Pánstvo vyznačilo miesto na farskej roli a ta v deň posvätenia prvý bol pochovaný r. 1813. Michal Mihók, 80-ročný. R. 1815. bol cmitier omúrovaný.

Kaplnky:  Pri moste v obci so sochou sv. Jána Nep., ktorá už r. 1744. bola obnovená, pri ceste ku Hranovnici ku cti sv. Barbory,
 

za dedinou blízko mlyna ku cti P. Marie, pre ceste do Kravján ku cti sv. Kríža. Kríže: pri ceste do Hranovnice, na Vysovej, pri ceste ku Kravjanom, r. 1828. dal postaviť Ján Svitanil z Košíc, rodom z Kubach.

Fara v okrese horno-popradskom. Z počiatku bol spoločný farár pre Kubachy a Hranovnicu, poslalo ho panstvo.

R. 1520. farár z Kubach platil cathedraticum 2 zl. 12 den. R. 1545. na diecezánsku synodu bol povolaný Ján, pleban z Kubach. R. 1587 nastúplili luteráni. Z ich duchovných známi sú:

r. 1610. Daniel Clitis, r. 1650. Krištof Vezér, 1656. Juraj Tzder, mal s obcou zapletačky, k ich riešeniu vyslal Tököly komissiu. R. 1658. uvedený bol zákonitý, (kat?) farár Juraj Tapolčáni, r. 1671. Ondrej Molitoris, r. 1680. Mikuláš Horvaith, lut. kazateľ bol vyhnaný spolu s lut. učiteľom Esaiašom Varmosiusom (asi Varmuška), ktorý sa stal rechtorom vo Foľvarku, r. 1706. Ondrej Simonides.

22. marca 1710—11. nastúpil Michael Goldberger, kat. farár cirkví v Kubachoch, Kravjanoch, Vikartovciach a Tepličke. Na-
 

227

šiel v kostolnej pokladnici niekoľko „libertasov“, neplatných to peňazi Rákocyho. Horlivý ten kňaz s inými založil v Sp. Sobote spolok sv. Jozefa. R. 1711—33. Vojtech Siserovič, rodom Poliak ktorý počas moru horlive slúžil dušiam, r. 1733—38. Michal Vitális, prešiel do Štrby, r. 1738—40. Matej Sartoris, prešiel do Hrabušíc, r. 1740—43. Juraj Forgáč, r. 1743—55. Michal Almássy, študoval v Pázmáneume, zvlášte horlivý kňaz, r. 1755—61. Juraj Guoth, sem prišiel z Teplice, odišiel do Slov. Vsi, r. 1761—68. šľachtic Frant. De Grueber, zomrel na kravjanskej fare, ale pochovaný je v kubašskom kostole pred hlavným oltárom, r. 1768—81. Štefan Maťašovský, šľachtic z Mečedeloviec, bol farárom vo Viderniku, potom vo Štrbe, r. 1790. stal sa spiš. kanoníkom, a veľprepoštom, r. 1769. na miesto zhorenej starej fary bola vymúrovaná nová. On za 2 roky býval na obecnom dome, zomrel r. 1815; r. 1781—1814. Jakub Repassy, pázmánita, predtým v Letanovciach, bol slabého zdravia a mal kaplána Ondreja Šaligu od roku 1811. O ňom píšu („Lit. Listy“ 1892, č. 3) že r. 1829. pri príležitosti oslávenia storočného jubilea rodiny Radlinských, čo hruštinský farár v Orave, cez celé 2 hodiny kázal. Má zásluhy aj v literatúre, vytlačením ódy v bernoláčtine, v ktorej zveleboval zakladateľa ružomberského piaristického gymnázia. gr. Lőwenburga. Starí Kubašania ešte v 90-tich rokoch min. st. rozpamätali sa, že po kubašských horách krásne pískal na veľkej fujare. R. 1814—29. Alex Keill, z fary v Tvarožnej, ako poriadok milujúci, horlivý kňaz bol odporúčaný za kanoníka, r. 1830—47. Ján Muránsky, toho 27. Nov 1847. na ceste koňmo do Kravján, kôň shodil, takže na mieste bol mŕtvy, r. 1847—76. Matúš Labanc, spolu okr. dekan, roku 1876—79 Ján Ružinský, r. 1879—Karol Pollák, r. 1879—99. Pavol Koperdán, bol vyznačený zlatým záslužným krížom, ktorý už ako klerik za ochránenie istého cisárskeho voj. dôstojníka v bitke v Novej Vsi r. 1849. poraneného obdržal, r. 1899—1922. Ján Jendrichovský, od r. 1922. podnes Ján Dorník.

1. júla r. 1880. uh. ministerstvo kultu a osvety zaviedlo v Kubachoch stáleho kaplána s kongrucu 199 zl. 50 kr. Takí boli: r. 1880—81. Štef. Janovčík, r. 1881—84. Aug. Kekát, r. 1884—85. Mart. Profusek, r. 1885—87. Mart. Pazúrik, r. 1888—91. Ondrej Kravec, r. 1891. Lad. Moyš, r. 1892. Ján Odrobina, r. 1893—94. Ondrej Jenő, r. 1894—97. Ján Vencko, r. 1897. Ján Vjecha, r. 1897—99. Ján Čech, r. 1899. Ondrej Borodáč. Pri tých buď spomenutý Jozef Bednár šetečka, gazda kubašský, včelár biskupský na Ugovskom, politický korteš štiavnického panstva, ktorý pri danej príležitosti dobré verše strúhal. Niektoré v čase volieb kraj. r. 1896. boly v Budapešti vytlačené. Rád citoval z výborného diela Hugolina Pavloviča: „Valaska škola mravov stodola.“ S kňazmi rád obcoval, hlavne od dekana Labanca
 

228

mnoho sa naučil aj z bohoslovia — od toho dostal veľa kníh a „hodne znal z nich“— ako taký sa stal postrachom (?) začiatočných kaplánov kubašských, ktorí ho nazvali „examinátorom prosynodalným.“

Dôchodok fary r. 1690. bol: tridsiatok zo všetkého zbožia, rolí za jedno sedliactvo v troch honoch, lúka, obrábať pomáhajú farníci, právo pokutovať nemravných peňažne, telesne, slobodnú rybačku, užívanie lesov a pašienok. R. 1816. celý dôchodok sa cenil na 305 zl.

Za odtrhnuté filie r. 1787 mal dostať z Kravján a Vikartoviec deputát, po 15 gb. žita, 25 gb. ovsa. Farár mal želiara, ktorý sa vybudoval na farskej roli pri Hutisku.

Škola stojí blízko kostola. Pôvodne bola drevená, až r. 1832. dalo panstvo postaviť murovanú. Na stene bol chronostikon: Talia Patroni cura populi labore surgunt prolibus hospitia, t. j. starostlivosťou patróna, prácou ľudu k vzdelaniu potomkov povstávajú také hostince (rozumej: duševné).

Z lut. učiteľov sú známi: r. 1586. Matej Remeň, ktorého na žalobu farára Tököly uväznil a zbavil služby. Proti tomu násilenstvu bránil sa u Sp. Kapitule (Arch. kapit. protoc. 1570). R. 1616. Ján Várallyai, neskôr kazateľ v Cemerni, r. 1668. Ondrej Molitoris, stal sa r. 1671. kazateľom, r. 1680. Esaiáš Varmosius, ktorého občania i s kazateľom vyhnali.

Z kat. učiteľov sú známi: r. 1698. Ján Vavrinec Richvalský, rektor školy, r. 1705. nastúpili opät luteráni, ktorých učitelia však nie sú známi, od r. 1710. kat. učiteľmi boli: r. 1712. Michal Schullik, r. 1724. Pavol Molitoris, r. 1729. Pavol Buday, r. 1752. Michal Kolárčik, konvertíta, ktorý len „gramatiku“ skončil. Učil mládež písať a pobožnosť. Predmodlieval sa im, prečitával z katechizmu o striezlivosti a o poriadnom živote; kanoničná vizitácia z r. 1752. nariaďuje, aby farár volil učiteľa vždy s porozumením obce, podobne nich pokračuje pri jeho prepustení, r. 1765—85. Adam Kolárčik, r. 1798—1828. Ján Kolárovič. Dľa kan. vizitácie: „učí abecedlo a modlitebné knížky, dobré mravy do sŕdc detí vkapkáva spasiteľné nauky a dozerá na ich rozvoj.“  Kým on to konal, farníci mu odňali roľu, lúku, tak že farár musel to predostrieť až biskupovi, r. 1832—51, Ondrej Kubovčík, ktorý vedel po latinsky, slovensky, nemecky, maďarsky, r. 1851. N. Čepiga za dlhší čas, 187?—1885. Andrej Koredko, jeho syn Eduard je farárom v Tolčvi, r. 1885—1904. Ferd. Koválik, od r. 1905 po dnes František Hagevský, správca-učiteľ.

Druhá učiteľská stanica bola sriadená r. 1883. Tu prvým učiteľom bol Vojtech Richnavsky až po r. 1912. Ten bol spolu aj
 

229

poštmajstrom. Od r. 1912—17. Peter Kőrösi, r. 1917—18. Gejza Bárdoš, Maďar, slovensky vôbec nevedel a preto musel zanechať stanicu, od r. 1919. po dnes Štefan Pavčik.

Tretia učit. stanica sriadená r. 1912. na ktorej od začiatku po dnes na ktorej učinkuje Karol Ďulati.

R. 1586. dôchodol činil 33 zl. R. 1693 celý dôchodok školy bol: od celého sedliaka 1 gb. ovsa, lúka na 3 vozy sena, sviatočné kantácie, štóla, za pohrabnú reč, tak r. 1690. asi 33 poltur, neskoršie role a drevo od panstva. R. 1816. celý dôchodok odhadoval sa na 98 zl.

R. 1775. učiteľ zadal ku kráľ. Komore sťažnosť, že: „učitelia, jako notári mali popísať daňopovinných, výdavky pre vojsko, obecné účty, prečítať obci a zaviesť do protoka kurrensy, slovom čokoľvek jak v písaní, tak v kapacitovaní sprostých dedinčanov sa zjaví, ďalej poznačiť horárovi excessy, v lese drevo, počas dežmovania reštancie, atď., za čo všetko však nedostávajú zvláštny plat.“

R. 1817. na kňazskej kongregácii vo Viderníku bolo ustáleno, aby aj učitelia aspoň každé 3 roky mali schôdzu, kde by sa poučili o svojich povinnostiach. Mali vypracovať po slovešnsky od dekana vyznačené thézy: 1. z čoho majú piecť hostie, či slobodno miešať ku pšenici žito alebo jačmeňa, 2. či slobodne do vína primiešať niečo vody, 3. či myrhu, drobky sviec smú užívať pre svoju potrebu, 4. či slobodno rechtovori písať inštanciu na svoju duchovnú alebo svetskú vrchnosť?

K pochopeniu posledného bodu treba vedieť toto: Kým kňazi riadne navštevovali svoj „seminár“ v 17. storočí vo Viedni, v 18. v Trnave, v 19. v Spišskej Kapituli — učitelia boli len samoukovia, naturalisti, zväčša vyslúžení vojaci — odtiaľ ich titul agilis, ináč humanissimus! — alebo čo synovia učiteľov „remeslo“ sa naučili od otca, strýka, Farár si ludirectora — ludimagistra s porozumením zemepána sám vyvolil ako svojho pomocníka pri službách Božích a v úrade tak, že od neho závisel celý! Keď mu šťastie prialo išiel ďalej. Tak ku pr,. v 16. stor. Úradníkom Laskyho v Štiavniku — iní sa učili za kňaza a podobne. S vyučovaním v škole nemali mnoho práce, tým viac v obci, ako to r. 1775 udáva Adam Kolarčík, učiteľ kubašský, viď vyššie! No a za tú rozličnú prácu predsa len všade prikvaplo!  V nedeľu obed na fare, ľud bez pána rektora ani v radosti, ani v žalosti nejedol-nepil. Vo filiálke on bol jediným pánom. Manželka obyčajne remeselnícka dcéra, alebo mešťanka, nie raz chudobnejšia šľachtička rozumiaca sa k pekným ženským prácam, na účet gazdín sedliackych zhotovila pre kostol potrebnú bielizeň a výšivky, z ktorých niektoré po dnes tvoria vzácne pamiatky.
 

230

Ich dietky všade mali prednosť. Nejeden synčok stal sa výborným kňazom, ba hodnostárom. Od r. 1820. jestvuje v Spišskej Kapituli učiteľská pripravovňa — lenže z prvoti málo ju navštevovali a tí diplomovaní potom zaujali lepšie stanice. S tými už farár nemohol pohrdovať dľa ľubovôle! V novšom čase je učiteľ výlučne len učiteľom, najviac keď je spolu kántarom. Všetky jeho iné práce prevzali iní, ostala mu tá najvážnejšia: učiť a vychovať sebe sverené dietky rodičov slovenských a katolíckych. Poprevratová vláda všade začala ohlásať pokrok, žiadala výchovu laickú, rodičia nech si vraj — keď chcú, vyučujú náboženstvo atď. Cirkev katolícka, ktorej členmi sú všetci učitelia štiavnickej doliny — vždy bola a je za pokrok, ale za rozumný! Je za vzdelanosť a výchovu, ktorá vedie k časnému a večnému blahu. A v tom sa majú urodení katolícki učitelia dobre vyznať! Teraz tak všeobecne oslavovaný „ideál učiteľov“ J. A. Komensky žiadal od učiteľa predovšetkým vieru v Ježiša Krista a zachovanie príkazov Božích, no ovšem tak po svojom, po husitsky. Keďže však ohromná väčšina učiteľov za Moravou, predtým katolíckych s vychvaľovaním zásad Komenského dnes už aj úradne sa k „bezvyznání“  prihlasuje (viď: Český učiteľ, r. 1927. č. III) tendencia „Preč od Rímu“ je zrejmá, a tu verní slovenskí r. Katolícki učitelia namajú čo hľadať, ale tým lepšie sa vhĺbať do pädagogie, ktorá v krajoch zbolševizovaných býva utlačená. Táto žiada čím viac vzdelanosti, avšak v rovnej miere aj citu nábožnosti, že sme za všetko zodpovední Bohu živému, svätému, spravodlému! V tom sa majú učitelia s kňazmi porozumieť a jeden druhého bratsky napomáhať k spoločnému cieľu! Naším za vzor môže slúžiť aj blahej pamäti krajan riaditeľ Ján Tomaj, ktorý v zdravom ovzduší v malinovom kraji na kubašských Zottoch — kde otec bol horárom — vyrástol a vždy v duchu katolíckom, slovenskom pracoval do smrti. — Človek rázny, plniac svoje povinnosti, nikoho sa nebojí, len necharakterný bedár pláva dolu prúdom k zahynutiu svojmu a iných!

V kostolnej účtovnej knihe z r. 1744—1830. skoro každý rok je zaznačený „štrof“ na kostol od rozličných priestupníkov, činiaci spolu 3-11 zl. Medzi tými r. 1762., keď istá dcéra opovážila sa svojmu otcovi po smrti kolená odťať, aby po smrti nechodil, za tú poveru platila 42 kr.

Ugovské. Poloha a vznik tejto ústrednej cistercítskej grangie sú v č. I. r. 1320. opísané. Svetskí páni v uvedenom spôsobe zúžitkovania pokračovali. Za Rueberovcov bol tu majerníkom storočný Juon a bačom 70-ročný Alex. Smetko. Tökölyovci na východnej strane majera postavili z kresaných driev 12x16 siah veľky poschodový kaštieľ. V stredu stála veľká pec s vysokým ko-
 

231

mínom nad dvojitou šindľovou strechou. Na prízemí bol byt pre sluhov, kuchyňa, na poschodí byt pre pána s galeriou na východ. Na strednom pekne kresanom tráme bol vyrezaný rok 1671. Hovorí sa, že tu bývala sestra Tökölyho. Dľa popisu v r. 1675. v tej budove bolo: 5 stolov, 13 stoličiek, 2 postele, nové pece a krištáľové okná. V chotári bolo pod 530 gb. oráčiny, popri zvyklej siatine bolo tu aj 7 gb. konopy, 6 gp. ľanu, 2 gb. hrachu a lúk na 3 sto vozov sena. Pri ovciach bolo 20 kôz, mnoho drúbeže a vo včelíne 32 úľov.

Na mape Pavla Kraya z r. 1721 sa menuje majerom jezuitov. Za času biskupov tunajšiu zem pomáhali obrábať Kravjanci a Vikartovčania, od r. 1848. tu bývali úradník s pôtrebným osobníctvom a dobytkom.

R. 1911. bol celý majer predaný Kubašanom Hranovničanom, ktorí aj budovy zabrali, že po majeri niet ani len znaku.

Kravjany ležia od Kubach 3 km. severozápadne na úslnnom brehu. Za starých časov tiekol dedinkou malý potôčik, ktorého pramene dostačovaly dobytku tunajšieho majera. Neskoršie sa tu osadili sedliaci, r. 1398. spomína sa Cravan, nazýva sa v tom čase aj osadou Michala, od Michala syna Hankovho zo Stojan, ktorý držal obec v prenájme. Aj hora nad Kravjanami sa volá Michalovou. Maďarské meno mala Erzsébetháza. Pečať obce: na štíte obraz sv. Alžbety, okolo r. 1617. nápis: Ad S. Elizabetham, Sigil. Krawanense. Dedina je rovná ulica s dvoma radami domov 140, v prostriedku s cestou od Kubach ku Vikartovciam. Má 648 slovenských kat. občanov, s prízvukom viac poľským. Poliakov priviedol sem v 15. st. z Magury Hank, a v 16. st. Ľubatovsky, ktorého pamätníkom je blízka hora Ľubošova.

Ghotár zaoberá 16 sedliactiev a 17 urb. želiarstiev. Pôda je skalnatá, málo úrodná hlina. Názvy honov sú slovenské. Mená starších občanov sú: r. 1710. Popud, Začek, Dudaš, Rothan, roku 1715. Crisman Galata, Vlasák, r. 1739. Pavličko, Kikta, Hronec, Malatin, Palgut, Funďa, Zeman, Vrana, Mochnár, Kundis, Gavalir, Mutvica, Zelina, Vrabeľ, Kukura, Svitoň Mojžiš, Gerušak, Stričko, Golda, Cunik, Pavlik, Petrenčík, Diabelko, gr. K. Odpadlík, Olexa, krčmár, Matúš, mlynár. R. 1824. Pavol Pavličko vysťahoval sa do maďarského Nagy Kálló.

R. 1700 bolo 103 katolíkov a 87 luteránov, r. 1712. 30 kat., 84 lut., r. 1752. 445 kat., r. 1848. všetkých 680 kat.

R. 1710. na  mor zomrelo 208 ľudí, kdežto r. 1709. zomrelo 10 a r. 1711. len 9 ľudí. R. 1713. od febr. do apr.zomrelo 30 dietok.

R. 1816. bolo: 80 koní, 56 volov, 65 kráv, 32 juncov a 337 oviec.

Požiar bol 31. dec. r. 1898., 1926.
 

232

R. 1776. mal obecný mlyn tak málo vody, že denne ani 1 gb. nezomlel. Panstvo dovolila na pol hodiny od píly na Bystrom postaviť nový, za ročný cinz 12 zl. V stred dediny pri ceste stojí krčma, pôvodne bol tu panský dom, ktorý za času jezuitov slúžil za byt missionárov.

Kostol postavili cistercíti ku cti uhorskej sv. Alžbety, je na vyšnom konci dediny osobitne postavený, z ďaleka badteľný. Bol pôvodne posvätený, svätyňa a sakristian boly sklepené, loď s doskovou povalou. Osobitne stojáca veža na cintoríne bola dreveňa. Vo vežičke nad svätyňou bol zvon ku cti sv. Anny.

R. 1693. boly v kostole: 3 oltáre starého slohu, kalich, missál, organ, nové svietniky a iné. Na hlavnom oltári boly sochy sv. Alžbety, sv. Barbory a sv. Kataríny, ktoré však kuruci sväčša podrúzgali: bočný oltár P. Márie a druhý sv. Mikuláša. „Po luteránoch r. 1705—10. mimo „kytajčených a tureckých ručníkov, 5 obrusov a handár  miešanej farby“ nič neostalo. Kostol znovu zariadili jezuiti a dali doň svojich svätých. R. 1715. oltár posvätil biskup Natalis, ktorý vtedy aj birmoval.

R. 1720. boly nadobudnuté 2 zvony: sv. Benedikta a sv. Michala. R. 1797 boly preliate: 8 centový sv. Alžbety, stredný 2 cen. sv. Jána evanj. a najmenší 20 funtov sv. M. Magdalený.

Starý, už porúchaný kostol dal obnoviť biskup Salbeck. Roku 1841—42. na rozkaz Bélika Michal Pollák zo Sp. Vlach, po zbúraní starého, postavil nový, celkom podobný jablonovskému, 3. okt. 1841. posviacku slávnostne vykonal kapitulský veľprepošt.

Obraz sv. Alžety maľoval Caucik v štiavnickom kaštieli. Trovy platil biskupský bača, ktorého pekná dcéra mu pri tom za modell slúžila.

R. 1875. boly v Bialej uliate pre tunajší kostol 3 zvony.

Náradie kostola bolo behom času opätovne obnovené.

Dôchodok r. 1712: roľa na 10 gb. a ostatné ako inde. R. 1816. kapitál 270 zl. bol požičaný obci.

Matriky, 3 zväzky veľkého, ale úzkeho formátu sú od r. 1676. a 1691.

Pôvodný cmitier bol okolo kostola a r. 1782. bol blízko kostola sriadený nový.

Kaplnku ku cti sv. Jána Nepomuckého na prostriedku dediny postavila r. 1817. obec.

Kríže sú popri cestách.

Fara. R. 1520 v úradnom popise ohľadom chathedraticumu sa opätovne spomína: plebanus de Croan vacat, kdežto kubašský je pomenovaný, teda tu bola fara s Vikartovcami. Tak aj za času protestantov, ktorí obec nazvali Kuhschwanz, v okrese horno-po-
 

233

pradskom. R. 1630. Jur. Rafanides bol kazateľom. R. 1669. pastor kravjanensis bol pri posviacke nového kostola v štiavnickom kaštieli. R. 1671. nastúpil Andrej Nolitoris.

R. 1700—05. Martin Mihalóci, farár kravjanský, vikartovsky a teplický, r. 1705. Peter Braxatoris, z učiteľa v Jelšave, roku 1731—33. Tomáš Anton Mlušánsky, farár (licenciát), je pochovaný v kravjanskom kostole.

Drevený farský dom bol juhozápadne blízko kostola. R. 1816. bola už len stodola na pozemku, tú užival kubašský farár.

R. 1693. dôchodok bol: sôsyp od celého hospodára 1 gb. žita, jačmena a ovsa, 1 kurča a voz dreva, od želiara ? gb. ovsa, role v troch honoch obrábali Kravjnaci a Vikartovčania. R. 1816. deputát, role na 30 gb., štóla v hodnote 72 zl.

Škola. Školská budova na juhovýchod, blízko pri kostole bola do roku 1880. drevená.

Známi učitelia sú: r. 1614. Šimon Hibensis, rechtor, predtým zvonár v Teplici, náruživý lovec vtákov, r. 1700 ludirector catholicus, r. 1712. Juraj Molitoris, luterán, r. 1728. N. Paulini, rechtor, r. 1735—75. Peter Fabricy, filozofus absolutus. Dľa kan. vizitácie „vďačne by učieval chlapcov písmu a pobožnosti, keby ich rodičia usilovne posielali do školy.“ R. 1822. Michal Groman, r. 1827—48. Martin Kolárovič, vyššie učený, hovorí po latinsky, slovensky a nemecky, školských dietok bolo vtedy: 29 chlapcov a 18 dievčat, r. 1850—1856. Ondrej Čepiga, 1856—85. Ján Šimkovič, r. 1885-88. Štefan Vargovčík, r. 1888—1893. Michal Illenčík, neskoršie znovu Michal Illenčík, r. 1896—1900. Andrej Vitko, r. 1900. námestná učiteľka Ella Kováliková, r. 1901—05. František Hagovský, od r. 1905. po dnes Jozef Mäsiarčik.

R. 1712. dôchodok školy bol: sôsyp, lúka, štóla, atď., 4 kantácie, 4 siahy dreva od panstva. R. 1813. To činilo asi 58 zl. 5 kr., r. 1848. mal: 20 gb. žita, 10 gb. ovsa, roľu, lúku atď.

Z tunajších rodákov pamätnejší je Ján Kukura, Narodený r. 1882., v 14. veku začal študovať v Levoči, tak výborne, že za rok skončil 2 ročníky. Na univerzite vo Viedni stal sa doktorom bohoslovia. Bol kaplánom v Poprade, v Oravskej Veličnej, v Kežmarku, potom biskupským II. tajomníkom, avšak v kvete mladosti 34-ročný onedlho r. 1916. v Budapešti náhle tragicky zomrel. — Biskup Párvy píše o ňom (v bisk. Obežníku r. 1916, str. 39), „Diecéza utratila v ňom prácumilujúceho, účinlivého, vzorného kňaza.“

Vikartovce. Obec tá na 4 hod. od kaštiela, rozprestiera sa ľé km. od Popradu v dolinke medzi dvoma vŕškami, stredkom tečie ešte malý Hornad. M. Bél píše:²) Prvá osada, ktorú podmýva

____________________
     ¹⁾ v bikl. Obežníku r. 1916. str. 39.
     ²⁾ D.c. str. 117.
 
 

234

Hornad. Občania neúrodnosť poľa dobytkárstvom nahradzujú. O pôvode mena viď č. I. Maďarsky sa menovala Hernádfő. Pečať obce: St. Martin na koni, dávajúc žobrakovi plášť: Sigill. Villae Vikardi 1624. R. 1398. bol tu postavený kostol ku cti sv. Martina, nasledovne už vtedy boly Vikartovce riadnou obcou. Za času husítov boly znivočené. Roku 1499. ich mal v prenájmu Krištof Varkoč, kapitán kežmarský.¹)

R. 1513. opát Ján Čula, chcejúc spustošenú obec stavbami obnoviť a zväčšiť, miesto sedliakov, ktorí platili 20 zl. cinzy v deň sv. Martina, osadil tam valachov, pastierov oviec, emigrantov snáď z haličsko-ruského kniežatstva, Tatármi spustošeného. Za šoltýsa ustanovil Juraja Suchana, tomu a jeho potomkom dal na veky jedno sedliactvo, na ktorom dosiaľ býval, aby sa vybudoval, tiež slobodný mlyn, oslovodil od dávok, vyjmúc ktoré prináležia farárovi a to pod podmienkou, aby on a jeho nástupcovia, odkiaľ len môžu, priviedli do osady valachov: Títo, dľa obyčaje, od svojich čried budú platiť.

Suchan listinu na papieri písanú dal v Sp. Kapituli r. 1539. prepísať. Ten patent na pergamente 45 X 20 cm. veľký, krásnymi go. písmenami s pečaťou na hodvábnej šnúre bol v sakristii roku 1898. najdený, ale čoskoro zmiznul. Obsah viď č. I. 1513.

Na chrbáte listiny správca jezuitov Št. Pethő r. 1698. napísal, keďže Suchan nemá žiadnych potomkov, šoltýsstvo to prechádza úplne na panstvo a keďže tuná niet žiadnych valachov a šoltýsa, vyhlasuje privilegium za neplatné, tunajší občania dľa príkladu iných sedliakov panstva budú platiť a robiť. Právo farárov na dežmo ale ostáva platným, lebo ho od dávna uživali.

Snád z tých čias pochádza pravdepodobne rukopis rechtora vikartovského Mateja Ruttkayho, ktorý dľa ústneho podania po slovensky opisuje založenie obce Jurajom Suchanom. Dľa toho Suchan začal 9 domkami stavať dedinu na „nových poľanach“, však po 30. rokoch pstavili sa nižšie. Oračiny bolo veľmi málo, žili len z rožného statku a kôz, aj panstvo postavilo blízko Hornada majer pre svoj dobytok. Vtedy postavili aj kostol. Ľud sa rozmnožil, mlyn nezodpovedal a preto šoltýs postavil iný na Váhu. Nasledovaly veľké vojny, hlad, mor zvláštne r. 1535, vtedy Suchan obávajúc sa, že i jeho rod vymre, mal totiž 2 synov a 3 dcéry, mlyn oddal panstvu a naozaj čoskoro vymrela celá rodina.

Chotár zaoberá 16 sedliactiev a 30 želiarstiev. Pôda je hornatá, málo úrodná hlina so studeným počasím, veď leží okolo tisíc m. mad hladinou morskou. Preto vždy viac obracali tu zreteľ na pestovanie dobytka.

Staršie mená honov z r. 1780 sú: Predný Guščov, Na Brdarovu, prez Kvacling, Obidova, Hadidova, od Kňazovej, v Bječan-

_____________
     ¹⁾ Arch. Kap. Prot. 1510
 
 

235

kovej, Majerska, po Paseku, pred Mlynskú, Pastierska, popod Hoľu, na Bárni, pri píle, Červenec, na Kulbjark, Skalník, Dubravy, Mená lesov (1816): Ubočí, Javorova, Lopušna, Jedlinky, Krahulce, Buk, ponad Váh, Tekelka, Varvenek, Hudačova, Prehybka, Palgutka, Čertovina, Palenica, Karabínova, Mokré, Ľudvičkovo, Gruň, Uplas.

R. 1816. bolo: 97 koní, 120 volov, 70 kráv, 26 jaloviny, 668 oviec, dľa popisu hmotne dobre stoja.

R. 1873. bola komasácia.

Mená starších občanov: r. 1614. Hluška, storočný bača, roku 1710. Polák, r. 1735. Lavrák, Kremeň, Bukovina, Lacko, Janigloš, Majnok, Zgebura, Markov, Galas, Hlavčák, Tomčak, Zajac, Koššar, Kunov, Drevko, Hučko, Barila, Lunďa, Foltin, Šebest, Zeman, Sečka, Škinta, Cvaniga, Kvarta, Sklenár, Hadida, Kozorka, Švajka, Magera, Staš, Lafčak. Od r. 1787. za sto rokov významná rodina bola Samuela Grofčika.

Účty stavby domu vo Vikartovciach r. 1735. Hlavnejšie výdavky spísal „pod dobrým svedomím“ takto:

22 dosák za 11 turákov, 5 červených smrekov á 8—18 tur., „jazer“ (tisíc) šindlí 1 toliar, 1 holba pálenky 4 tur., 2 „jazre“ klincov od cigánov 2 uh. zl., v Sobote za sud piva 5 zl., „jalčzove“ (tesári) kresali, na deň á 10 tur., 8 chlapom za 4 dni spolu 4 r. zl., 15 funtov hovädziny á 2 tur. = 1/2 toliara, 6 funtov slaniny do kapusty á 5 tur.  = 1/2 toliara, pol „štvertky“ prosenej kaše 12 tur., pol „štvertky“ hrubých krúp pod hovädzinu 12 tur., 1 „vanička“ masla  = 4 holby 20 tur., 2  „šafle“ kapusty á 20 tur., 2 gb. žita na chlieb 2 uh. zl., mlieko do kaše sa ani neráta.  „Učiní všetkého kelčitu 60 uh. zl. aj osem, turákov tierž osem.“ NB. Je to vlastnoručne písaný účet vikartovského učiteľa Ruttkaya, pri stavbe jeho vlastného domu.

R. 1700. bolo 192 katolíkov a 102 luteránov, r. 1712 bolo 109 kat., 70 lut., r. 1752. všetci 730 obyvatelia katolíci, jednoduchí, ale veľmi zbožní. R. 1832. všetkých 1316 katolíkov, podobne aj teraz.

R. 1710. len to je naznačené v matrike:  „ Bol mor, ktorý aj na luteránov prišiel, lebo vtedy zanikli.“

Vo febr. 1713. zomrelo 27, od dec. do jan. 1756. ale 25 detí. Na koleru zomrelo r. 1831. : 50, r. 1855 : 86, r. 1873 : 91 ľudí. V júli r. 1847. nemocných bolo na hladový tyfus 200 ľudí, panstvo a stolica napomáhala ľud.

Požiar : r. 1734. zhorela celá dedina. R. 1876 podobne.

R. 1790. štyri bratia Ludvik-ovci v uzkosti a chodobe predali luku so stodolkou v Mokrom  „Ludvikovu“ Kendrovi do Kravjan za 44 voňaši zl.
 
 

236

R. 1807. vybudovaný bol panský mlyn na 1 kameň, pri ňom z r. 1757. bola aj píla, s bytom pre úradníka a panského krčmára. R. 1816 za obecný nižný mlyn na Hornade platili ročne 25 zl., r. 1834. bol na 3 kamene, platili ročne 90 zl.

R. 1834. za panskú krčmu ročne 486 zl.

Od r. 1890 je tu aj pošta. Prvým poštárom bol istý D. Kővári, ktorý poštu okradol a uprchol, od r. 1891—1911 Jozef Hagovský, učiteľ, od r. 1911—20. Maria Hagovská.

Kostol stojí na vŕšku, vidieť ho z celej doliny štiavnickej. Bol povstavený v obnovenej osade r. 1513. Starý kostol ku cti sv. Martina stál už r. 1398, husíti ho srúcali. R. 1693. svätyňa a sakristia sú sklepené, loď má doskovú povalu. Pri ňom je veža. Boly 4 oltáre : hlavný so sochou sv. Martina, starého diela, a sv. Erasmusa, na pravo sv. Mikuláša, na ľavo P. Marie, v stredku svätyne je miesto pre štvrty, však našli tam luteránsky stôl. Dľa hist. domus : „Marketár, zde bil na Qvartelu dal „koberec turecky, hedbábem tkany na Cancel a antipendium tapetove.“ Bol ďalej pozlatený kalich s patenou a iné náradie, prázdna krsteľnica, červená kazula. Luteráni však r. 1705—10. všetko spálili, kalich vzali kuruci. R. 1712. bolo : staré medené ciborium a na veži 4 zvony : veľký 8 centový r. 1727. bol preliaty.

Počas kanonickej vizitácie r. 1752. bolo farárovi nariadené, aby opevnil dajako kostol proti sboreniu sa.

V sept. r. 1780 vyznačil biskup miesto pre nový kostol, v apr. r. 1781. dal starý sboriť. 23. mája t. r. vacovský kanoník Ján Lafčák, rodom z Vikartoviec, v mene nemocného biskupa, slávnostne posvätil základy nového kostola. Pri tom mu assistovali : vacovský farár, farári hranovnický, kubašský, teplický a dvorní kňazi biskupa v prítomnosti viacerých svetských pánov.

R. 1875.preliate boly všetky zvony ako v Kubachoch.

Matriky má od r. 1794.

Dôchodok r. 1693 : role, pod 12 gb., dve lúky a iné ako v Kravjanoch. Bolo v kostole aj mnoho truhiel so šatami, za ktoré sa platilo týždenne á 12 den.

R. 1801. Ján Lafčák daroval kostolu sto zl. a urobil základinu 200 zl. na 6 omší. R. 1827. dala Alžbeta Répassyčka na 42 omší tisíc zl. R. 1832 kapitál 882 zl. bol požičaný obci.

Cmiter bol okolo kostola, nový od r. 1780. pri farskey záhrade.

Kríže sú pri cestách do Kravján a Šuňavy.

Fara. Za času katolíkov boly Vikartovce filiou Kubach, za luteránov však Kravjan.

R. 1712. nebolo farskej budovy, neskoršie na farskom pozemku bol postavený vojenský dom.
 
 

237

R. 1785. pomáhali v správe minoriti zo Štvrtku. Matriky viedol kantor, ktorý často v páde potreby krstil, ba aj sám pochovával.

R. 1787. sriadená bola miestna kaplánka.

R. 1794. biskup Révay ju povýšil na faru s filiou Kravjany, bez ujmu na dôchodku farára kubašského, ktorý dostane celý dôchodok. Vikartovský farár dostane z panskej pokladnice 300 zl. kongruu.

Prvým farárom r. 1795—1812. je Jozef Pernetzky, fara bola vybudovaná z dreva, bola veľmi malá, 1813—35. Ján Kaperák, 15. aug. 1814. zomrel u milosrdných v Sp. Podhradí vikartovský administrátor Štef. Bellessay, r. 1829. bola postavená nová murovaná fara, na mieste starej stojí dreváreň a voziareň, r. 1839— Anton Desiatnik, r. 1843. Matúš Labanc, odišiel do Kubach, r. 1845. Ján Ružinský, r. 1888—99. Alexander Bohárčik, horlivý ľudomil, založil aj potravný spolok, r. 1911—13. Michal Štofko, adm., r. 1913—24. Jozef Hohol, od r. 1924. Ján Hanuška.

Dôchodok : za starých časov desiatok, r. 1693. sôsyp : od celého sedliaka 1 gb. žita, jačmeňa a ovsa, kurča, od želiara 1 gb. ovsa.

R. 1712. keď prišiel sem kubašský farár omšu slúžiť, mal dostať obed, alebo 14 zl. na celý rok.

R. 1752. deputát : 12 krížov žita miešaného s jačmeňom, 12 mandlov ovsa, za obed 13 grošov, 12 fúr dreva dá obec, štóla, etc.

R. 1795. sôsyp, lúka, 300 zl. kongrua, 12 siah dreva od panstva.

Škola.  Okolo r. 1685. Matej Ruttkay de eadem, šľachtic, kušnír, prenasledovaný pre katolickú vieru, presťahoval sa z Vrútiek do Vikartoviec, kde asi za 8 zl. spolu i s „oldomášom“ a od obecnej pečate, kúpil dom, „aby byl na pomoci svojim písmem a remeslem.“ Učil chlapcov, 12 rovných spevákov. Býval tu do r. 1735, keď temer celá obec vyhorela, spálila sa mu aj žena rod. Urbanovská s trojročným dievčatkom. Tu sa znovu oženil a o rok vystavil si dom nákladom 68 uh. zl., ako je to vyššie opísané. Bol prvým známym učiteľom vikartovským, kde ešte potom z viac rokov účinkoval a tuná svoju šľachtickú familiu pevne založil. V stoličnom popise z r. 1754. čítame : in Vikartóc Mathias Ruttkay possesionatus in comitatu Liptov. R. 1831. panská stolica pred meno Martina Ruttkaya vždy doloží : Nobilis. R. 1835. dľa popisu šľachticov žili vo Vikartovciach šľachtici, jeho potomkovia : Jakub starší, Martin, Juraj, Michal, Ján, Ján II., Jakub ml. Ruttkay, s hlasovacím právom. Niektorí sa vyznamenali v krajinských službách, viacerí podnes žijú vo Vikartovciach v ťažkom položení, bez vedomia niekdajších výhod.
 
 

238

R. 1755. učiteľom bol Michal Kolárovič, r. 1763—75. Juraj Štolc, r. 1790. Ján Kolárovič, r. 1830—32. Juraj Neupauer, preparandiu skončil v Sp. Kapituli. Do r. 1883. N. Tkáč, od r. 1883—1911. Jozef Hagovský, r. 1911—15. Koloman Mészáros (Mäsiarčik), r. 1912. podnes Vojtech Karol Faix. R. 1900 bola sriadená II. učiteľská stanica s učiteľmi : Amália Baluch, vydatá Faixová, za 1 rok Koloman Gallo, za 4-5 roky Atala Kabinová, neskôr vydatá Mészárosová. Pred prevratom za 1 rok účinkovala na III. uč. stanici Maďarka Lujza Demeterová, od r. 1920—24. Františka Kapolková, r. 1924. podnes Ladislav Molnár.

R. 1848. bola školská budova drevená, bol však osobitný dom pre školu.

Dôchodok : r. 1693. sôsyp, 1 gb. žita a ovsa od celého sedliaka, kantácie, štóla, lúka. R. 1816. dôchodok bol asi 85 zl. R. 1834. za notársku službu, ktorú učiteľ vykonával, dostal 40 zl. NB: služba rychtárska donášala vtedy 32 zl. Z pamätnejších rodákov bol už spomenutý Ján Lafčák, kanoník vacovský, dobrý priateľ prvého sp. biskupa. Matej Zeman, farár v Oravskom Veselom, zomrel ešte v mladom veku r. 1920. Frant. Zalibera z Váhu je učiteľom v N. Šuňave.

Keď r. 1819. ktosi olúpil sýpku Barillovu, jedna „veštica“ tvrdila, že to vykonal kravjansky bača. Toho teda chytili, reťazmi strašne mučili tak, že ho od zahynutia len panská stolica zachránila. R. 1836. zas pre podozrenie z krádeži miestnych cigáňov na polomŕtvych od bitky z obci vyhnali a koliby im úplne rozrúcali. No vtedy mala obec s pánmi mnoho do činenia, hlavne so stoličným exekútorom. Boly ťažké časy!

Teplička (liptovská) leží na západ od Vikartoviec, blízko Hornada v 1048 metrovej výške. Pôda je horská, pre chov dobytka, klima navzdor „teplého“ mena je drsná.

Teplička je novšia osada, patrí ku hrádockému panstvu. Do r. 1766. bola čo obťažná filia fary kubašskej, časom aj kravjanskej a štrbskej, odvtedy je samostatná. Prvý farár bol J. Hyroš.

R. 1706. postavila obec drevený kostol ku cti sv. Jána Krst., požehnal ho r. 1712. kapitulský vikár Loviskovič. Nový bol r. 1759 vymurovaný.

Dôchodok fary ročite 11 zl., 6 gb. ovsa a keď príde farár sem omšu slúžiť, dostane 1 zl., z čoho má rechtor tretinu, ďalej ofera ako v Kubachoch.

R. 1766 bol tu kántorom-učiteľom Ondrej Kramarčík, skončil filozofiu, býval na obecnom dome. Dôchodok mal : ročite 9 zl., 5 gb. ovsa, 4 gb. miešaného žita s jačmeňom, roľu, lúku, štólu, oferu, 4 kantácie.

R. 1752. bolo 581 katolíkov a 46 luteránov, r. 1925 je 1688 katolíkov a 10 luteránov Slovákov, ktorí sa zaoberajú roľníctvom, pastierstvom a horskou prácou.
 
 

V. Súsedia, hory a rieky panstva — . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .  271-314
VI. Rozličné